Kompostovanie v záhrade - najčastejšie otázky

Ako dlho trvá kompostovanie?

Po naplnení kompostéra ho dôkladne prevzdušnite a nechajte odležať. Po čase sa objem kompostovaných materiálov zmenší (deje sa to počas celého procesu kompostovania) a kompostér môžete znova napĺňať.

Postup opakujte do maximálnej možnej miery, potom obsah kompostéru raz za čas prevzdušnite a nechajte dozrievať 3 až 9 mesiacov v závislosti od toho, aké veľké kusy bioodpadu ste do kompostéru pridávali. Menšie sa rozkladajú rýchlejšie. Na skrátenie doby dozrievania môžete pridať tiež urýchlovač kompostovania, rýchlejšiu premenu odpadu na hnojivo zabezpečia tiež dážďovky do kompostu.

Ako v záhradnom kompostéri „uvariť“ naozaj kvalitný kompost?

Aby ste sa dopracovali k naozaj kvalitnému hnojivu, odporúčame dodržiavať 4 základné pravidlá kompostovania.

• Stále miešať uhlíkaté a dusíkaté materiály v objemovom pomere 1 : 1. Čím rôznorodejšia surovinová skladba, tým lepšie výsledky.
• Pridávaný materiál vždy upravujte do veľkosti menšej ako je palec na ruke.
• Ak je kopa v kompostovisku zložením materiálov dostatočne vzdušná, nie je nutné ju prehadzovať, avšak každé prekopanie, či prevzdušnenie proces kompostovania urýchli.
• Ak po stlačení v dlani ostane kompostovaný materiál v kope a vytečie z neho zopár kvapiek vody, v kompostéri je správna vlhkosť. Ak nezostane v kope, je suchý a treba ho zaliať vodou. Ak tečie viac, treba prekopať a pridať suchý a savý materiál.

Sú pri kompostovaní v záhrade potrebné tzv. kalifornské dážďovky?

Kalifornské dážďovky primárne nepotrebujete, pretože po rozbehnutí kompostovania prídu zo zeme aj tie naše - tie, ktoré milujú odumierajúcu vegetáciu. Závisí od kvality pôdy. Nevýhodou však je, že ak postupne prichádzajú dážďovky zo zeme, trvá im veľmi dlho, kým sa rozmnožia a obývajú celý kompostér. Ak chcete kompostovanie o niečo urýchliť, pridať väčšie množstvo dážďoviek naraz a ušetriť miesto v kompostéri, radi dodáme dážďovky do kompostu aj vám.

Možno skompostovať veľké množstvo lístia zo záhrady naraz?

Odporúčame zmenšiť objem lístia (podrviť, napríklad kosačkou), nechať presušiť a nazbierať do vzdušných vriec. Takto pripravené lístie môžete uskladniť v pivnici, šope či inom tmavom a suchom mieste. Budete mať do zásoby na celú ďalšiu sezónu pripravený uhlíkatý materiál, ktorý je pre kompostovanie nevyhnutný.

V správnej kombinácií s dusíkatými materiálmi (bioodpad z domácnosti, pokosená tráva, seno, bylinky, vylúhované čaje, káva ...) sa bude vášmu kompostéru dariť. Ideálny pomer uhlíka a dusíka v kompostéri je 30:1. Objemový pomer je približne 1:1 (1 vedro bioodpadov z domácnosti ku 1 vedru suchého lístia). Lístie sa môže na spodku vriec začať rozkladať. Takéto lístie je dobrým podporným materiálom ku kompostovaniu a zhruba po roku sú listy už takmer rozpadnuté a dajú sa použiť napríklad na mulčovanie (mulč sa využíva na pokrytie pôdy okolo rastlín alebo aj na zakrytie holej pôdy).

Ako zabránim tomu, aby sa hlodavce dostali do záhradného kompostéra?

Ak si kompostér zhotovujete sami, treba hneď na začiatku jeho výroby myslieť na zabezpečenie proti väčším živočíchom. Vetracie otvory či oká na pletive by nemali byť väčšie ako 1 cm. Pri kompostéroch z nášho e-shopu, je táto požiadavka už v stenách vyriešená, avšak dno kompostéra je potrebné vystlať pletivom.

Potom je už len na vás, aby ste do kompostéru nepridávali nevhodný odpad ako sú zvyšky jedál, mliečne, mäsové výrobky či pečivo, ktorý môže prilákať myši, potkany či ježkov. Niektoré z nich sú síce užitočné pre našu záhradu, lebo požierajú hmyz, larvy a slimáky, ale do kompostéru určite nepatria. Teplota vo vnútri kompostovej kopy, zvyšky potravín a bioodpadov sú pre nich ideálnym domovom, v ktorom sa môžu objaviť. Najmä ak kompostér necháte žiť vlastným životom a živočíchy si zvyknú na nikým nerušené prostredie.

Špeciálny pozor by ste mali venovať ochrane pred drobnými živočíchmi vtedy, ak kompostujete s dážďovkami. Pred ježkami a krtkami je potrebné ich ochrániť - sú pre nich pochúťkou v ich jedálničku.

Poradia si kalifornské dážďovky poradia aj s odpadom, ktorý z 90 % tvorí pokosená tráva?

Kalifornské dážďovky si vedia poradiť aj so samotnou trávou, no záleží ako sa im „naservíruje“ 😉. Keď jej bude príliš veľa naraz, vytvorí sa hrubá vrstva, čím sa zvýši teplota a dážďovky sa do nej nedostanú tak skoro. Po čase vychladne, no potom už nebude vo vnútri dostatok kyslíka a nebude sa s ňou dobre manipulovať (prevzdušňovať).

Na kompostovanie trávy preto odporúčame premiešať ju s uhlíkatým materiálom (napr. zrecyklovaný papier, prepravky z vajíčok, kotúčiky z toaletného papiera, hobliny, lístie, slama, drevná štiepka, seno…) a párkrát v priebehu času prehodiť, nech sa z nej nestane nepriedušná hmota a nech znížite teplotu vo vnútri.

Kompostovanie trávy je možné aj inak - tráva sa dá pridávať po menších dávkach, ideálne aj vyschnutá, čím do kompostéru dodáte potrebný uhlík (seno vs. čerstvá tráva). Tiež ju môžete využiť na mulčovanie trávnika alebo iných rastlín, čo má v záhrade tiež veľké využitie. Mulč, napríklad, chráni pôdu pred vysychaním, je to potrava pre pôdne organizmy a pozvoľna sa z nej uvoľňujú živiny. Pôda zostáva pod mulčom kyprá a vlhká a pomáha potláčať burinu.

Aký máte názor na pridávanie vápna do záhradného kompostéra?

Pridávanie vápna na kompostovisko nie je nevyhnutné. Môže totiž ublížiť pôdnym mikroorganizmom, ktoré v kompostovacej kope zabezpečujú rozklad bioodpadov. Hoci vápno obsahuje dôležité minerály, použite ho skôr tak, že ho rozprášite po pozemku s kyslou pôdou. Vo všeobecnosti sa vápno, konkrétne mletý vápenec, dolomitický vápenec, mleté vápno - môže pri kompostovaní používať len v prípadoch, keď do kompostéru pridáte:

• rastliny napadnuté nejakou chorobou,
• veľké množstvo rašeliny, stromovej kôry či pilín kvôli ich nízkemu pH. 😉

Môžu sa do záhradného kompostéru pridávať aj orechové škrupiny z vlašských orechov?

Orechové škrupiny ako rastlinný bioodpad sú pre kompostér správnou prísadou. Treba si však uvedomiť, že ich rozklad je veľmi dlhý. Preto je vhodné podrviť ich na čo najmenšie kúsky a zapracovať do stredu kompostovacej kopy. S objemom škrupín to tiež netreba preháňať. Radšej do kompostéru vkladajte menšie množstvo škrupín spolu s pestrou zmesou ďalších bioodpadov. Škrupiny vo vnútri kompostovacej kopy vytvoria vzduchové bubliny, ktoré napomáhajú rozkladu. A nezabudnite bioodpad aspoň občas prekopávať.

Kam s nahnitými jablkami a jablkami napadnutými moniliózou?

Pokiaľ sú jablká napadnuté moníliózovou hnilobou, do klasického záhradného kompostu nepatria, pretože sa dostatočne neprehrejú a zárodky hniloby sa môžu ďalej šíriť. Kedysi sa takéto jablká pridávali do hnojísk alebo vkladali do jám, kde sa prípadne zasypávali aj vápnom. Dokázali sa tam však rozložiť.

Moniliózu v počiatočnom štádiu spoznáte podľa kruhovito usporiadaných bodiek na hnedom hnijúcom podklade, neskôr jablko sčernie. Pokiaľ ide naozaj o moníliózové jablká, je bezpečnejšie ich dať do komunálneho odpadu (pokiaľ sa spaľuje), ak sa vyváža len na otvorenú skládku, je potrebné sa o takéto jablká postarať v záhrade. Niektoré zdroje uvádzajú, že v menšom množstve sa môžu pridať aj do rozohriateho ohniska.

Pokiaľ ide len o nahnité jablká, je možné ich kompostovať, najlepšie uprostred hromady kompostovacej kopy. Takisto výlisky z muštu sú vynikajúcim materiálom do kompostu, ale je nutné ich premiešať s uhlíkatým materiálom, napríklad nasekanými konármi, drevnou štiepkou, lístím, kartónom, hoblinami..

Do vermikompostéru jablká napadnuté moniliózou dávať neodporúčame. Nahnité jablká áno, no samozrejme, v úplne malom množstve a vo veľkosti najviac jedného palca.

Môže ísť do záhradného kompostéra aj uvarená zelenina?

Varená zelenina môže ísť do záhradného kompostéra. Je potrebné ju nechať dobre odkvapkať a nakrájať na kúsky menšie ako palec na ruke. Pridajte spolu s ňou do kompostéru aj uhlíkatý materiál, ktorý prebytočnú vodu zo zeleniny zachytí. Ak ste zeleninu varili spolu s mäsom, nedávajte ju do domáceho kompostéru, len do záhradného. Dážďovkám zelenina s vôňou mäsa vôbec nechutí. Grilovaná zelenina či zelenina pripravená na pare taktiež patrí do kompostéra - domáceho aj záhradného.

Je pri kompostovaní v záhrade vhodné zasypávať bioodpady hlinou?

Kompostované materiály nie je potrebné presypávať hlinou. Píše a robí sa to najmä preto, aby sme obsah kompostéru nainfikovali ďalším „životom“ (mikroorganizmami) zo zeme. Pomôže to len v prípade, ak máte hlinu plnú humusu. Pokiaľ je vaša hlina napríklad ílovitá (žltá), procesu kompostovania vôbec nepomôžete a v kompostéri len zaberiete miesto. Vhodnou alternatívou je vyzretý kompost. Odporúčame ho však využiť skôr na prihnojovanie ovocia, zeleniny, kvetov, stromov či trávnika.

Proces kompostovania urýchlite, dodržiavaním 4 základných zásad: SUROVINOVÁ SKLADBA, VEĽKOSŤ MATERIÁLOV, SPRÁVNA VLHKOSŤ A DOSTATOČNÝ PRÍSUN VZDUCHU - platia pri kompostovaní v záhrade aj v domácnosti. Pravidelným premiešavaním obsahu kompostéru rozšírite mikroorganizmy zo spodných do vrchných častí a vďaka prevzdušneniu im vytvoríte lepšie životné podmienky a tým naozaj urýchlite proces kompostovania.

Ako na kompostovanie ihličnanov - môže ísť do kompostéra aj čečina z vianočného stromčeka?

Čečina je rastlinný bioodpad, a preto je pre kompostér správnou prísadou. V prípade vianočného stromčeka platí, že ho treba najskôr odzdobiť. Keďže sa čečina v kompostéri dosť dlho rozkladá, odporúčame konáriky poštiepkovať alebo posekať. Dôležité je tiež vedieť, že kompostovanie ihličnanov okysľuje výsledný kompost (znižuje jeho pH), čo nemusia dobre znášať všetky rastliny, ktoré takýmto kompostom prihnojíte. Preto odporúčame čečinu pridávať v rozumnom množstve vzhľadom na veľkosť a objem kompostéru.

Čečina by nemala byť v prevahe a dôležité je do kompostéru pridávať aj pestrú zmes iných bioodpadov a premiešavať ich s uhlíkatými materiálmi, aby sa celková kvalita kompostu zvýšila. Neopadané vetvičky môžu poslúžiť aj ako zimná ochrana pre rastliny a kmeň sa dá využiť na pár polienok do kozubu či pece.

Ako na kompostovanie v zime?

Kompostovanie v záhradných kompostéroch prebieha po celý rok, výnimkou nie je ani zimné obdobie, kedy sa proces síce spomalí, ale nezastaví. Čím viac bioodpadu v ňom na jeseň pripravíte, tým lepšie. Aerobné baktérie, dážďovky a pôdne organizmy sa ukrývajú pred chladom hlbšie v komposte, kde je teplejšie a preto je dobré mať pred začiatkom zimného obdobia v kompostéri dostatok biologického materiálu.

Mohli by sme sa domnievať, že kompostovanie v zime nemá zmysel vynášať do kompostéra bioodpad. Nie je to, ale ani zďaleka pravda. Kompostovací proces prebieha v každom ročnom období. Takže ani v zime nebuďte ku triedeniu bioodpadov ľahostajní a poctivo ho vynášajte raz za čas do záhrady, nemusíte do mrazu bežať kvôli každej šupke. Dokonca je v zimnom období lepšie, keď do kompostu naraz vysypete plný kôš bioodpadu a zahrabávate ho na jedno mieste do väčšej hĺbky. Tam si bude držať teplotu a pochutia si na ňom aj dážďovky. Ak sa v okolí kompostéra nahromadí napadnutý sneh, neodhŕňajte ho, pôsobí ako izolant pred prudkými mrazmi. Môžete použiť aj lístie, slamu, kartón či iný vhodný materiál. 

Ak chcete mať v zime kompostér viac po ruke, začnite s chovom dážďoviek v dizajnových domácich vermikompostéroch😉.